Nezdá sa vám, že veľmi veľa vecí vo vašom živote sa zakladá na každodennom vysedávaní pri počítači, neustálom sledovaní mobilu či vám nieko nevolal, prípadne nepísal? Nie je divné mať virtuálny svet, ktorý sa úplne líši od nášho života? A čo tak trochu reality?
Ľahko sa vyjadrujú myšlienky a pocity pomocou klávesnice, ale keď príde stretnutie zoči voči je ťažke povedať plnohodnotnú ideu..
Nečakané sklamanie z neznámej osoby, s ktorou ste si písali pol roka sa skončilo fjaskom. A prečo vlastne?
Virtuálny svet.. Je obrazom nás samých alebo je to príležitosť hrať sa na niečo čo naozaj nie sme? Na to si musí odpovedať každý z nás osobitne a zamyslieť sa nad tým ako chce skončiť. Presedieť pol života za hlúpou obrazovkou s klávesnicou a myškou v ruke alebo si užívať život s ozajstnými priateľmi.
Veľa ľudí si nájde práve cez net tých najlepších priateľov, ktorý sa aj tak overujú ´´v praxi´´.Hovorí sa, že v núdzi poznáš priateľa. A núdza predsa nenastane keď nám vypnú prúd a nám sa vypne počítač. V živote, kde treba bojovať za svoju pravdu, za svoje ciele a sny nám priatelia môžu dať radu aj cez sieť, ale ozajstných priateľov nájdeme práve vtedy, keď to najmenej čakáme. Keď nás sám život zaženie do tmavej uličky, vtedy prídu, chytia nás za ruku a pomôžu nám kráčať ďalej.
Niekedy považujeme našich priateľov za naše spriaznené dušicky, ktoré nam pomáhaju, dávajú nám rady ako pokračovať. A ja mám pocit, že cez net sa toto všetko nedá..
Veď život je o prežitých chvíľach a nie o počte vyťukaných písmenkách na klávesnici..
Celá debata | RSS tejto debaty