Kopa nepodstatných filtrácií

Tú noc skoro vôbec nespal.
Mal sen o dome na poli. Keď sa od neho snažil vzďaľovať, tak sa vôbec nepohyboval.
Utekal a keď sa obzrel za seba videl, že stojí stále na tom istom mieste.
Nemohol ísť ani na stranu, takže sa rozhodol prísť k domu.

Dom vyzeral celý zhorený, mal v streche diery a na prednej stene bol krvou namaľovaný pentagram.
Otvoril dvere a na zemi uvidel zhorené telo, ktoré ležalo tvárou hore s roztiahnutými rukami.
Ako náhle sa k nemu priblížil a dotkol sa ho, muž na zemi ho chytil za ruku a v tej chvíli sa celý spotený zobudil.

Ráno si myslel, že to bol len jeden z ďalších zlých snov, ktoré mával v poslednej dobe často.
Keď si však v kúpeľni ráno umýval tvár všimol si, že má na zápästí čierny odtlačok ľudskej ruky.
Všade kde chodil, začal vídavať muža, ktorý ležal na podlahe domu, ale zmizol hneď ako zatvoril a otvoril oči.
V byte sa mu na stenách začínali objavovať pentagramy, ktoré videl na stene domu v svojom sne.
Prestal chodiť do práce, prestal sa stretávať s kamarátmi a po čase prestal z bytu vychádzať úplne.

Každú noc sa mu vracali nočné mory a každú noc sa budil na zemi zamotaný v prikrývke.
Začal počuť hlasy, ktoré šepkali jeho meno a každý deň sa zdali byť intenzívnejšie.
Po pár mesiacoch nebezpečne schudol, chodil v otrhanom oblečení, v tvári mal šialený výraz a strhával sa aj pri najmenšom zašuchotaní.
Začalo toho byť na neho príliš veľa a tak sa rozhodol, že to všetko skončí.
Možno začínal prichádzať o rozum, ale uvedomoval si, čo sa chystá urobiť.
Aj napriek tomu si myslel, že nemá inú možnosť, pretože by po čase definitívne prišiel o rozum a odviedli by ho v kazajke.

A tak dnes stál na železničnej trati a hľadel na svetlá, ktoré už boli dostatočne blízko.
Pripravil sa.
Nadýchol sa, zatvoril oči a čakal.
Neubránil sa úsmevu, keď počul ako lokomotíva zatrúbila.

Predok vlaku narazil do niečoho pevného a predné sklo pokryl krvavý fľak.
Strojvodca začal brzdiť a krvou zašpinený vlak zastavil oveľa skôr, než cestujúci predpokladali.