Kopa nepodstatných filtrácií

Pojem hudba je v dnešnej dobe chápaný inak, než aký bol jeho pôvodný zmysel. Pod slovom hudba sa dnes ukrýva veľa rôznych ľudských diel a činností, žiaľ, málo čo z toho možno označiť v pravom slova zmysle umením, hudbou. Pojem hudba bol, najmä v posledných 100 rokoch, posunutý do roviny akéhosi všeobecného ľudského tvorenia, ktoré už dávno nevychádza z inšpirácie a čerpanie z vyšších sfér v čistom napojenia sa umelca na tóny a melódie v týchto sférach znejúce. Do roviny, ktorá absolútne nevyžaduje hodiny, dni a roky tvrdej práce a odriekania, učenie sa a predovšetkým umenie pokory a vrelej vďaky za možnosť odovzdávať ľuďom čriepky nádhery vyšších svetov.

Veľa skutočných umelcov minulých čias malo napríklad ťažký život, ale aj napriek tomu – alebo azda práve preto, že v utrpení mohlo byť ich vnútro často otvorené a vnímavé – je ich dielo večné, jedinečné, samo o sebe neprekonateľné a ľudskej duši stále niečo hovoriace.

Nie všetci ľudia dnes milujú vážnu hudbu a sú dokonca aj takí, ktorí si myslia, že patrí len do smútočných siení. Sú to neradostné vyhliadky. A to aj do budúcnosti, pretože, ako je spomenuté vyššie, hudba je dar svetlých výšin. Dar šťastia ľudskej duši. Jedna z možností vrelého spojenia sa s vyššími sférami svetov. Krásna hudba sa môže stať modlitbou, ktorá vynesie dušu vysoko nahor, bližšie k Bohu, k zdroju sily, lásky, útechy a jediné skutočné pomoci v núdzi.

Čo by bol život bez potravy ducha? A jednou časťou tejto potravy je práve umenie prijímať prúdy svetla skrze otvorenie sa pri počúvaní a prežívaní hudby.

Skutočná a pravá hudba je teda vždy pozdravom z výšin, na ktoré sa umelec dokázal naladiť vo chvíľach inšpirácie. Ak takýto druh hudby potom človek citlivo vníma, je mu, ako keby sa rozpamätával na niečo veľmi dávno známe, ako keby sa v ňom prebúdzalo tušenie čohosi veľkého, nádherného a čistého, čoho odozvu nesie sám v sebe – vo svojom srdci.