Život. Raz taký a raz onaký. Raz smutný, raz veselý. Čo je vlastne život? Dá sa to pochopiť a rozobrať ho do podrobností? Každému jednému z nás život maľuje rôzne obrázky. Jeden život nesie so sebou viac problémov a komplikácií, iný menej. Všetko závisí od určitých okolností a rôznych daných situácií.
Pre mňa je život niečo neopísateľné, neuveriteľné, niečo takmer až dokonalé, originálne, jedinečné a tak krásne. Život je podľa mňa dar od Boha, ktorý som si ničím nezaslúžila, je to nesmierna milosť, ktorou mi Boh poskytol mnoho práv a výsad, a preto sa ich budem snažiť a aj sa snažím ich čo najlepšie využívať.
Život však nie je len o tom, aby som existovala. Ponúka mi oveľa viac. Môžem sa v ňom vybrať cestou, akou len chcem, lebo Boh mi dal slobodnú vôľu rozhodovať sa. To však neznamená, že si budem robiť, čo chcem.
K tomu, aby som prežila plnohodnotný život, potrebujem poznať svoj cieľ, svoje hodnoty a priority. Ako sa k nim dostanem? Možno svojou mysľou – rozumom, možno svojimi zmyslami, citmi – vnímaním. Akokoľvek už k nim prídem, musím si jasne stanoviť určujúce pravidlá pre svoj život a tú správnu hierarchiu hodnôt, ktorá sa síce niekedy skladá dosť ťažko, ale vždy pri tom treba zvážiť všetky pre a proti.
V mojom živote sa na najvyššom mieste v rebríčku nachádza Pán Boh. Ako som už spomenula, On mi dal život, daroval mi každú jednu chvíľku môjho bytia. On je Pánom môjho života a nepoznám nič a nikoho iného, kvôli komu by sa oplatilo prežiť zmysluplný život. Možno si myslíte, že som práve padla na hlavu, ale ja som presvedčená o tom, že nie. Nepotrebujem žiadny obväz ani liečbu. Jedinou liečbou pre môj život je skutočne Pán Boh.
Ako je to možné? Prečo práve Boh? Čo ma k tomu priviedlo? Mnoho ľudí si stavia svoje priority podľa sveta a riadi sa svetskými „zákonmi“. Pre mnohých sú najvyššou prioritou peniaze, majetok, postavenie, pre niektorých možno láska, rodina, zdravie. Ale všetko to, čo ponúka tento svet, je len dočasné a po čase to tak či tak pominie. No čo Boh? Ten predsa dáva niečo, čo trvá večne. Je naňho spoľahnutie. Dá sa mu veriť a dôverovať. Je samozrejmé, že mi len ťažko dať za pravdu, pretože ten, kto Boha skutočne nepozná, si myslí, že je to blud alebo výmysel, či dokonca nejaké bujné výplody mojej fantázie. Ale kdeže? Ja súhlasím s tým, že tomu nedokážete uveriť, ale nesúhlasím s tým, že to, čo rozprávam, nie je pravda. Každý spozná skutočnú pravdu len vtedy, ak ju okúsi sám. Ja som ju už okúsila, dostala som sa až do jej hĺbky a teraz som jej z celého srdca oddaná.
Moja skúsenosť s Bohom ma priviedla k stanoveniu si svojho cieľa. A mojím cieľom je… Čo si myslíte, že je mojím cieľom? Správne, Uhádli ste. Alebo nie? Radšej vám to poviem. Mojím cieľom je dostať sa k Bohu čo najbližšie, meniť sa a zdokonaľovať na jeho obraz, poznávať ho vždy viac a viac a nechať sa ním viesť. Dávam sa mu do rúk preto, že je to pre mňa to najlepšie a nie preto, aby mnou manipuloval, a aby som bola jeho otrokyňou. Ak ste si mysleli, že môj vládca, ktorý riadi každú oblasť môjho života, ju riadi preto, aby si so mnou robil, čo chce, tak ste sa mýlili.
Ja som sa takto rozhodla a viem, že som urobila správne. Boh mi totiž dáva silu vždy, keď padnem, znovu vstať a ísť ďalej, drží ma za ruku a ukazuje mi smer, aby som vedela, kam kráčať. Má pre mňa svoj plán a už teraz dopredu viem, že ten plán je pre mňa tým najlepším, čo som v živote mohla obdržať. Boh ma posilňuje a povzbudzuje, dáva mi krídla, aby som sa mohla povzniesť a preletieť ponad každú prekážku.
Môj život má zmysel a môj cieľ je jasný. Máš aj ty svoj cieľ a je tvoj život využitý zmysluplne? Ak nie, zamysli sa nad tým, skús hľadať, čo je pre teba to správne a určite to nájdeš. Ešte vždy nie je neskoro a všetko sa dá zmeniť, kým nám Boh dáva čas. Preto sa snažme nepremrhať ho.
Celá debata | RSS tejto debaty