Po návšteve krásnej Prahy a Čiech mi nedá nepodeliť sa s vami o moje postrehy.
Hoci je to absurdné, pre investorov a developerov v Prahe je najvýhodnejšie kúpiť zdravý a fungujúci dom, zbúrať ho a na jeho mieste vystavať niečo, čo bude mať viac poschodí, menej múrov a tým pádom aj viac miesta na prenajatie. Demolácie sa ale nedá vždy presadzovať úplne otvorene. Stará Praha je stále miesto, kde búranie verejnosť znervózňuje a príliš razantné projekt môže developerovi a jeho spojencom z radníc a magistrátu nepríjemne zavariť. Pre tieto problémové prípady bola v deväťdesiatych rokoch minulého storočia zo Západu prevzatá metóda podľa vzoru „čo oči nevidia, srdce nebolí“, medzi odborníkmi nazývaná fasádismus. Recept je veľmi prostý. Drevený dom sa síce zbúra, ale jeho fasáda sa nechá stáť. Za ňou vznikne novostavba, ktorá vyhovuje všetkým potrebám investora. Na nový dom na kľúč sa stará fasáda pekne zachytí, opraví sa, najlepšie ešte prizdobí – a je hotovo. Developer má svoje úžitkovej plochy a Pražania i turisti si môžu myslieť, že majú pekne opravený historický dom v centre.
Príkladov tohto postupu je v Prahe dosť na to, aby mohol byť návštevník z každého ďalšieho opraveného domu ľahko nervózni. Len plášť zostal napríklad z klasicistického domu na Alšova nábreží, zapísané kultúrne pamiatky a dnes súčasti hotela Four Seasons. Nič než fasáda nezostalo z novobarokního domu v dolnej časti Václavského námestia, ktorý kúpila a zdemolovala firma Darex. Podobný osud stretol slávny rondokubistický dom U Myšiaka vo Vodičkovej ulici. Priamo v procese vzniku potom fasádismus môžete uvidieť v ulici Panská – priečelná múr je zatiaľ to jediné, čo z domu stojí a čaká na ďalší osud.