na život tuctovo!

14. apríla 2012, andrea88, Nezaradené

Byť, či nebyť?
Ktovie, či si drahý Shakespear uvedomoval aký význam bude mať jeho jednoduchá otázka vplyv na budúce generácie. Na pohľad jednoduchá otázka. Avšak už vtedy vedel, že na túto tému sa dá viesť nekonečná polemika.
90% ľudstva sa nad touto otázkou zamyslelo aspoň raz v živote. Hovorí sa, že život je to najcennejšie, čo skutočne máme. Hoci, ako všetky cenné veci, nikdy nevieme kedy to stratíme. Všetky tie prázdne slová ako je potrebné si život vážiť a chrániť… Prečo to tak nieje? Prečo sa v dnešnom svete zabíja bez rozmýšlania, prečo sa stávajú nezmyselné nehody, prečo existujú smrteľné choroby, prečo život nieje nekonečný? Prečo sa taká značná väčšina našej populácie zamýšla nad ukončením života vlastnou rukou? Na túto otázku je jednoznačná odpoveď. Pretože človek má strach. Bojí sa problémov, pred ktorými túži prostredníctvom smrti utiecť. Uteká však jedine sám od seba. Naše problémy sú len zrkadlom nášho vnútra. Neexistuje zlé a dobré, problémové a bezproblémové. Pre každého z nás má slovo problém iný význam. Čo je to problém? Že počasie je škaredé? Aké je to však škaredé počasie? Niekomu sychravý deň príde nádherný. Že láska neexistuje? Čo je však láska? Pre niekoho láska znamená viac než pocit. Že vo svete je samé zlo? Dobro a zlo sa však nedá rozlíšiť, no cesta je už len to, že to, čo pokladáme za zlé si uvedomujeme. Že ľudia sú svine? Ľudí formuje a vychováva spoločnosť, tak potom na čo sa sťažovať? Čo sme si vychovali to teraz musíme trpieť.
Viem, obohraná platňa. Avšak, prečo odsudzovať ľudí čo rozmýšlajú nad kopncom svojho života? Je to len ich osobné rozhodnutie a ich osobné zlyhanie. Ale v hlbokej podstate takto každý z nás napomáha niekomu k úvahe o samovražde.
Tak preto sa snažme robiť svet lepším! Vážme si ľudí, prírodu zvieratá, sami seba. Buďme lepšími ľuďmi. Pre začiatok berme smrť ako vytúžený cieľ a život ako cestu k nemu, spravme si teda z cesty za smrťou bohovský trip 🙂