K napísaniu tohto článku ma inšpirovala zaujímavá hodina etiky. Som veľmi rada, že som sa prihlásila na etiku, lebo tam vždy rozoberáme dôležité a hlboké témy. Ja som síce len nestranným pozorovateľom a do diskusií sa nezapájam, ale baví ma počúvať názory a pohľad na svet iných ľudí.

Dnes sme sa bavili o zmysle života. Aký má vlastne zmysel, že som tu a teraž? Na čo je to dobré? Čo by som mala dosiahnuť?

Každý človek vidí zmysel života v niečom inom. Pre niekoho sú to materiálne veci ako majetok, peniaze. Pre iného sú najdôležitejší rodina a priatelia. Nájdu sa aj takí ľudia, ktorý nevidia zmysel života v ničom. Tí majú väčšinou depresie, sú agresívny, uchília sa k drogám, alkoholu, cigaretám alebo prostitúcii a v horšom prípade k samovražde. Takí ľudia si myslia, že tým, že ukončia svoj život, všetko sa skončí, zbavia sa starostí a nebudú musieť nič riešiť. Lenže to nie je pravda. Smrťou sa nič nekončí a problémy, zlý psychický stav a ťažkú karmu si prenesú do ďalšieho života. Tým, že pred problémom utečú, nič nevyriešia. Problému sa treba postaviť, prekonať ho. Žiaden problém nie je taký veľký, že by ho človek nezvládol a nevyhnutne sa musel zabiť. Keby ten človek nemal dosť sily a schopností na zdolanie problému, tak by sa ten problém k nemu nedostavil. Vesmír nám nikdy nedáva nezvládnuteľné úlohy.

Ale to sme sa trochu odklonili od zmyslu života. Aký by mal byť zmysel života? Podľa mňa nie je správne, keď niekto vidí zmysel života v materiálnych veciach. Keď pre niekoho peniaze znamenajú všetko, čo bude potom, keď ich stratí? Stratí aj zmysel života.

Pre niekoho je zmysel života rodina alebo priatelia. Podľa mňa nie je celkom správne, keď je niekoho zmyslom života iný človek. Je síce pekné a dobré milovať svojich blížnych, ale nie je v poriadku, keď sa niekto pripúta na druhého človeka. Potom žije jeho život a nie svoj. Nemôžeme byť závislí na niekoho láske a prítomnosti. Každý má svoj život vo vlastných rukách a je si svojho života strojcom.

Rozmýšľala som nad tým, čo je mojim zmyslom života. A prišla som na to, že cesta. Pre mňa je najdôležitejší môj vývoj. Prišla som sem na to, aby som sa učila a zdokonaľovala. Ešte presne neviem, kadiaľ cesta povedie. Ale viem, že bude smerovať za mojim cieľom a tým je stať sa sebavedomou, milujúcou, uvedomelou, odvážnou, múdrou, láskavou a šťastnou bytosťou. To mám pred sebou ešte dlhú cestu:D. Ale viem, že sa mi to niekedy podarí. Na tej ceste by som chcela pomáhať aj iným ľuďom a ukázať im správny smer. Ale zatiaľ je pre mňa najdôležitejšie, objaviť samu seba a brať sa tak, aká skutočne som.