Dnes mám výnimočne dobrú náladu. Som šťastná, pretože po toľkých mesiacoch smútku a beznádeje u mňa začína vychádzať slnko. Nerozumiem tomu, ako som mohla zabudnúť na tú najdôležitejšiu vec – že moje myšlienky vytvárajú skutočnosti. Teda nie že by som to zabudla, ale prestala som si to uvedomovať. Celý ten čas som sa len sťažovala a nadávala na svet, aký je hrozný. Všetko mi vadilo, bola som nešťastná a nespokojná. Chcela som zmenu, ale nedokázala som si ju pripustiť. Mojimi neustálimi negatívnymi myšlienkami som si len priťahovala zlé a nepríjemné situácie. Moje okolie odrážalo môj vnútorný stav . Moja mama mi stále vyčítala, že sedím len doma, nič nerobím, nemám žiadne záujmy ani kamarátky. Takéto reči ma neskutočne iritovali. Ja predsa viem, že môj život je na hovno a keď mi to niekto stále vešia na nos, tak ma z toho ide poraziť. Každý mi stále niečo vyčítal, ale nikto mi nepovedal, čo mám robiť. Bola som z toho zúfala a poznámky ostatných ma stále zrážali na zem. Viem, že by mi nemalo záležať na tom, čo si o mne druhí myslia, ale keď som si nebola istá sama sebou, tak ma ich reči veľmi urážali. Cítila som sa hrozne a bezmocne. Nič ma nebavilo a nič sa mi nechcelo robiť. Trápilo ma, že nemám žiadne záujmy. Ostatní ľudia majú toľko záľub, len mňa nič nebavilo. Moja mama ma nútila prihlásiť sa na nejaký krúžok, aby som nebola stále doma. Mne sa ale nikam chodiť nechcelo. Aj tak ma nič nebavilo a medzi ľudí sa mi chodiť nechcelo, lebo som sa tam necítila dobre. Bolo mi hrozne divne a cítila som sa ako v pasci. Nevedela som , čo mám robiť. Už som vôbec nevedela, kto som. Stalo sa zo mňa ufrflané, zakomplexované dievča, ktoré nevie, čo chce. Zdalo sa mi, že celý môj život je na nič.

Ale predsalen sa mi podarilo zdvihnúť sa z miesta a verím, že sa mi podarí pohnúť sa ďalej. Život je veľmi pestrý a rozmanitý. Ponúka nám toľko možností na osobný rozvoj. Ja som sa na nejaký čas zasekla, aby som okúsila, aké je to cítiť beznádej a nenávisť k sebe samej. Moja situácia ma presvedčila o existencii vesmírnych zákonov. V prvom rade o zákone príťažlivosti, že to, na čo najčastejšie sústreďujem svoje myšlienky sa zhmotní do môjho života. Vesmír reaguje na moje vibrácie a moje vnútorné naladenie, dáva mi presne to, čo si svojou mysľou privolám. Keď si spätne spomínam na to, ako som vtedy premýšľala, som z toho zhrozená. Také negatívne myšlienky nemohli vyústiť do ničoho iného. Taktiež aj zákon duality sa v mojom prípade pekne ukázal. Na to, by som mohla poznať šťastie, musím poznať aj smútok.

Môžem len dúfať, že toto obdobie je už za mnou a ja kráčam v ústrety novým zážitkom a skúsenostiam. Veď nesedím stále len doma. Pred týždňom som bola na brigáde na majstrovstvách aquabell, kde som zapisovala hodnotenia porotcov. Dnes sme boli s kamarátkou fotiť na poli, zajtra idem na stretnutie. Pravdepodobne budem chodiť na keramický krúžok. Prihlásila som sa do tábora a pôjdem aj na výmenný pobyt. Snáď sa už mama nebude sťažovať, že som len doma. Už vidím, ako sa bude za chvíľu sťažovať, že stále lietam po vonku a nevenujem sa rodine. Matky sú vždy nespokojné. No nemusí ma to trápiť, hlavne, že ja sa cítim dobre:).