Veľkonočné sviatky pre mnohých z nás znamenalo len pár čokoládových zajačikov, či od každej vyoblievanej ženy po vajci, buď tom čokoládovom, alebo doslovne. Veď ktorá žena má rada „pohladenie“ korbáčom. Niektorí sa prežierali, čo sa im sánka nestačila otvárať. (Milujem zvuk jej puknutia) Moja kamarátka na tom bola predsa len vcelku inak ako zvyčajne po ostatné roky. Náhodne som sa cez Veľkonočný pondelok prihlásila na sociálnu sieť, kde písala, že Londýn už v živote nechce vidieť, ani len na obrázku. Nešlo mi to do hlavy. Dokonca som ani netušila, že sviatkuje v Anglicku. Po príchode do školy sme o tom hodili reč. Dôvodom bolo obchodovanie s bielym mäsom. Šla do Londýna za prácou, sama, bez kohokoľvek, a vracala sa po prežitej nočnej more. Dotyčný pán jej sľuboval dohodu o letnej brigáde, a nakoniec jej dal šálku kávy po ktorej jej prišlo nevoľno. Nasadla mu do auta a viezol ju cez tmavé lesnaté uličky, a tak sa spolužiačka rozhodla požiadať ho o zastavenie na najbližšej toalete, kde zavolala na políciu. Sama by som niekam do zahraničia asi nešla. Hlavne nebezpečné je to pre ženské pohlavie…Opatrnosti nikdy nieje dosť…